Ako v každej dráme, nielen antickej groteske, patrí sa premostiť a začať presne tam, kde sme započaté zanechali, a teda v zlomovom momente previerky, či sa ovocie tvrdej driny natrvalo vrástlo do rukovätí našich rakiet.
Už od prvých momentov turnaja sme tušili, že nebude ľahké rozlíšiť, či nám zväzujú ruky výrony glukózy svalovej námahy alebo starostlivo vyzbierané pamlsky vianočného hodovania. Výpočet toho čo v nás stukovatelo je prakticky neobmedzený. Či už ide o višne zo štrúdle, hrozienka zo štedrovníka alebo sušené smolné hrušky. Keď sme naposledy hovorili o ovocí, otvorili sme v učebnici taxonómie tu správnu kapitolu?
Otázkou, či mali počas Vianoc v iných kluboch prestreté menej, inak, alebo len striedmejšie, je potrebné sa nielen seriózne zaoberať, ale podrobiť ju hlbšej analýze. Trénerské kolégium už má isto v itinerári mimoriadne kolokvium.
Niekedy je potrebné pohrýzť aj tvrdší chlebík, s námahou rozžuť kôrku, aby sa pocit sladkosti dostavil. Ona nebýva tak intenzívna, len sa rozlieva a pachutí na jazyku, ale za to ostáva v ústach dlho, lebo bola zaslúžená.
Prvé a druhé kolo bolo pre väčšinu zo športovcov nášho klubu nad naše sily. V Dolnom Kubíne sa asi aj vďaka zmene pravidiel zišla silná konkurencia.
O to viac nás teší, že sa oplatilo čakať na katarziu a bronz za tretie miesto si odnášajú domov Natália Kuníková a Terezka Bušfyová. Blahoželáme.
Na záver snáď položím len dve otázky: aké pokračovanie bude mať táto dráma v Žiline o dva týždne? Ako sú na tom rukoväte našich rakiet?
Peter I.
